Široké spektrum odborných článkov a prezentácie spoločností, odborníkov pôsobiacich v oblasti stavebníctva, dopravy, strojárstva, ťažby surovín a environmentálnych technológií vo všetkých odvetviach priemyselnej výroby.

Veľký príbeh malej železnice v Košiciach


Časť ľudí si možno myslí, že Košická detská historická železnica je nejaká rekreačná trať, ktorá vozí cestujúcich z Čermeľa na Alpinku ako v lunaparku. Dobrovoľníci z občianskeho združenia, ktorí úzkorozchodnú trať prevádzkujú už desiaty rok, to však poňali celkom inak. 

 Aj preto táto organizácia za posledné roky vychovala desiatky železničiarov a mladých ľudí, ktorí našli uplatnenie na železnici v doprave, IT sektore alebo na vysokých školách. O tom, ako sa darí viesť mladých ľudí k zodpovednosti a vychovávať ich v duchu záchrany národnej kultúrnej pamiatky, sme sa zhovárali s riaditeľom Košickej detskej historickej železnice a predsedom občianskeho združenia Detská železnica Košice (DŽK) Ľubomírom Lehotským.

 

Riaditeľ detskej železnice je telom a dušou stále na železničke v Čermeli. Napriek nedostatku voľného času pre seba ešte nevyhorel. Ba práve naopak, prichádza s novými nápadmi a projektmi. Ako vidí budúcnosť železničky?

Rád by som so spolupracovníkmi splnil sľub, ktorý som dal na začiatku, že železničku za 15 rokov dostanem do stavu z čias jej zrodu a vylepšíme, čo sa dá, v duchu moderných požiadaviek na rozvoj cestovného ruchu a muzeálnych prevádzok. Zatiaľ postupujeme podľa plánu, v mnohých smeroch sme ho už aj prekročili.

Vráťme sa na začiatok. Ako sa zrodil nápad prevádzkovať DŽK?

Železnici, ktorú prevádzkovali štátne spoločnosti v spolupráci s mestom, hrozil pre nedostatok financií a veľký investičný dlh zánik. Tak sme preventívne aj s ďalšími nadšencami založili občianske združenie a pomáhali, ako sa dalo. Boli sme štyria. Keď prišlo k najhoršiemu, odkúpili sme celý vozidlový park, získali licenciu a začali prevádzku s podporou mesta Košice. Hoci nám mnohí neverili, u vtedajšieho primátora Richarda Rašiho sme našli porozumenie a podporu. Podarilo sa a dnes nás mesto podporuje ešte o čosi výraznejšie.

 Za sebou máte prvú dekádu ostrej prevádzky, ako si spomínate na začiatky? Čo bolo najťažšie? 

Keď sme železnicu odkupovali, jazdila 4 mesiace v roku, od 1. mája do konca prázdnin. Mysleli sme, že si vyberieme neplatené voľno a po prázdninách sa vrátime opäť do práce. No už po prvom mesiaci sme všetci vystúpili zo svojho zamestnania a začali sa naplno venovať železničke. Ak sme ju chceli dostať do pôvodnej podoby, museli sme to urobiť. Keď sme ju preberali, mala čosi okolo 14 000 návštevníkov za sezónu, nám sa podarilo v roku 2019 odviezť až 55 000 ľudí. Najťažšie bolo vybudovať nový systém, vytvoriť tím ľudí a nadšencov, ktorým záleží na záchrane národnej kultúrnej pamiatky. Podarilo sa nám premeniť príležitostnú železnicu na jednu z najväčších atrakcií Košíc a možno i Slovenska, kde prichádzajú turisti z celého sveta.

 Pandémia COVID-19 mnoho procesov zabrzdila. Čo dala a vzala DŽK? 

Pocit bol hrozný. Nevedeli sme, ako budeme fungovať ekonomicky, kedy otvoríme. Sme závislí od cestujúcich, sponzorov, projektov... Covid vzal cestujúcich, no nevzal energiu. Projektov sme vytvorili toľko, že sme v pracovnom nasadení nepostrehli pandémiu. Ibaže sme neprevádzkovali a nejazdili. Pandémia pomohla veľa vecí zdokonaliť, vybudovať. Našťastie, finančné straty neboli až také veľké, ako sa očakávalo.

 Ako jediní v SR každoročne robíte nábor dobrovoľníkov, ktorí si môžu vyskúšať prácu na železnici. Čo sa u vás môžu naučiť? 

 Sme laboratóriom pre nápady mladých ľudí. Mnohé projekty dostali širokú publicitu v celoslovenských médiách, dokonca aj v zahraničí. Vzniká trenažér pre rušňovodičov, ktorý bude aj pre širokú verejnosť. U nás sa mladí železničiari naučia nielen vzťahu k národnej kultúrnej pamiatke, ale aj samostatnosti, zodpovednosti, pracovným návykom, rôznym manuálnym a komunikačným  zručnostiam. Skrátka, budú dospelými ľuďmi v mladšom veku.

 Ste spoluautorom monografie o histórii o niekdajšej pionierskej železnici v Košiciach. Veľký príbeh malej železnice sa stretol so záujmom širšej čitateľskej obce. Ako dlho ste na nej pracovali? 

Príprava trvala asi päť rokov, zbierali sme fotografie, spomienky, dokumenty. Tvorili sme ju s Tomášom Haviarom, skúseným autorom mnohých prác o úzkorozchodných železniciach na Slovensku a pomohol nám už zosnulý kamarát Zdeněk Maruna z Česka, ktorý mal úzkorozchodky „v malíčku“. Bola to zaujímavá, náročná, ale plodná spolupráca. Myslím, že výsledkom je slušná monografia, po ktorej siahajú aj čitatelia, ktorí sa nezaujímajú o železnicu ako takú, ale napríklad o dejiny Košíc či príbehy ľudí.

 V istom rozhovore ste spomínali, že plánujete o DŽK natočiť dokument. V akej fáze prípravy sa momentálne nachádza?

Žiaľ, stále v počiatočnej. Zakúpili sme historické zábery z Filmového ústavu i Českej televízie. Veríme, že ho tento rok dokončíme v koprodukcii s RTVS.

 Aké máte s DŽK plány do budúcna? 

Z finančných prostriedkov EÚ chystáme generálnu opravu kotla parnej lokomotívy Katka, najstaršej prevádzkovej parnej úzkorozchodnej lokomotívy v strednej Európe. Budeme opravovať všetky mosty na železničke i ďalší úsek trate, do vystavovaného stavu zrekonštruujeme elektrickú švajčiarsku lokomotívu z roku 1909, obnovíme zabezpečovacie zariadenie a chystáme drezinový ovál. Cieľom je revitalizovať železničku v tej podobe, ako vznikla v rokoch 1955 - 1956, ale obohatiť ju o súčasné trendy turizmu.

Mnoho času trávite na železnici. Ako relaxujete? 

V lete je oddych prakticky nemožný. Mimo tohto obdobia mi robí dobre prechádzka v lese, lyžovanie, divadlo, kino, múzeá i cestovanie. Rád trávim čas na chalupe, nie však okopávaním záhrady, ale písaním. Rád navštevujem aj lokality v Rumunsku, Poľsku, Česku, Maďarsku či na Ukrajine, kde úplne alebo čiastočne zanikli niekdajšie úzkorozchodné železnice, to je môj oddych.

Fakty o Košickej detskej historickej železnici

 - 1955 - vznik Pionierskej železnice

  • 1956 - dokončenie 4 km trate Čermeľ – Alpinka
  • Jediná zachovaná detská železnica na území Čiech a Slovenska
  • Dodnes prevádzkuje unikátnu detskú obsluhu
  • Klub mladých železničiarov má vyše 50 členov
  • Ročne železnicu navštívi vyše 50 tisíc návštevníkov nielen zo Slovenska
  • Premáva od apríla do novembra
  • Prevádzkuje parnú lokomotívu Katka U36 003 z roku 1884
  • 2011 – vznik OZ Detská železnica Košice a prevzatie prevádzky KDHŽ
  • 2018 – postavenie staničnej budovy Čermeľ
  • 2019 – príchod drezín do Košíc
  • 2021 – postavenie stavadla Čermeľ
  • 2021 – výstavba prvého drezinového oválu na Slovensku

Košická detská historická železnica je jediná zo Slovenska členom Fedecrail - Európskej federácie múzejných a historických železníc od roku 2018. V roku 2019 spolu s ďalšími prevádzkovateľmi úzkorozchodných železníc bola založená Asociácia prevádzkovateľov špeciálnych dráh turistických na Slovensku.


Ľubomír Lehotský vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Prešove (dnes Prešovská univerzita v Prešove). Dlhé roky pôsobil v mnohých médiách, rozhlase i televízii ako novinár, fotograf a publicista. Oceňovaný žurnalista, ktorý sa vzdal profesie, aby zachránil kultúrnu a technickú pamiatku. Autor viacerých monografií a knižiek pre deti, ktoré sú inšpirované starými železnicami. Dnes je riaditeľom jedinej zachovanej detskej železnice na území bývalého Česko-Slovenska. 

www.detskazeleznica.sk


Fotogaléria k článku